(*1898 – †1969)
nestor slovenskej kynológie

Spracoval: Mgr. Juraj Štaudinger a Mgr. Peter Nevolný

(npor. V. v. Ján Magál , fotoarchív rodiny Magálovej)

Ján Magál sa narodil v roku 1898. Pochádzal z pracovitej, a vo svojom okolí váženej rodiny Štefana Magála (1870 – 1932) z Moravského Lieskového.

Ján Magál nastúpil do služieb Československého žandárstva 5. 3. 1921 a bol zaradený do funkcie „žandár na skúšku“. Od 16. 11. 1921 do 5. 3. 1922 absolvoval školu žandárov na skúšku. Po absolvovaní Základnej žandárskej školy bol vzhľadom na jeho veľký záujem o kynológiu vyslaný v zmysle denného rozkazu Hlavného žandárskeho veliteľstva číslo 1126 z 18. 11. 1927 do IX. kurzu služobných psov do „Ústavu pro výchovu a výcvik služebních psů četnictva“ v obci Pyšely pri Prahe, s vlastným nemeckým ovčiakom Bojarom.

Po úspešnom absolvovaní tohto kurzu bol rozkazom č. 1 z 1. 2. 1928 preložený na Žandársku stanicu v Komárne. V roku 1929 bol služobný pes Bojar zo zdravotných dôvodov v zmysle rozkazu číslo 57 z 5. 6. 1929 vyradený zo stavu služobných psov. O svojom služobnom psovi sa Ján Magál vyjadroval ako o jedinečnom zvierati, ktoré jemu a jeho kolegom v službe viackrát zachránilo život.

Strážmajster Ján Magál bol dňa 15. 6. 1929 na vlastnú žiadosť preradený na Žandársku stanicu do Malaciek, kde pôsobil až do roku 1931. Z Malaciek bol preradený na Žandársku stanicu v Batizovciach. Dňa 1. 7. 1934 bol v zmysle rozkazu číslo 42/1934 zo služobných dôvodov preradený na Žandársku stanicu Spišská Nová Ves, kde bol zaradený do funkcie psovoda a bol mu pridelený služobný pes nemecký ovčiak IDEM, s ktorým od 18. 3. 1935 do 13. 04. 1935 absolvoval rekondičný kurzu v Ústave pre výchovu a výcvik služobných psov žandárstva v obci Pyšely.

Ani počas svojej „nepsovodskej“ služobnej kariéry kynologicky nezaháľal a so svojím známym, taktiež kynológom žandárstva Theodorom Rotterom z Kladna, absolvovali v roku 1932 kynologickú stáž v Berlíne, kde získal významné vedomosti a certifikát, ktorý ho oprávňoval založiť a viesť kynologické stredisko pre výcvik psov bezpečnostných zložiek.

Dňa 1. 1. 1941 bol Ján Magál na vlastnú žiadosť prevelený k Hlavnému veliteľstvu žandárstva v Bratislave a bol ustanovený ako veliteľ výcvikového strediska služobných psov a psovodov v tejto funkcii bol až do začiatku Slovenského národného povstania. V roku 1943 bol vyslaný do Štubnianských Teplíc – (po roku 1948 premenované na Turčianske Teplice), aby tu v dočasne zriadenom výcvikovom stredisku určenom na výcvik služobných psov a psovodov Slovenského žandárstva pripravil a vycvičil skupinu dvadsiatich šiestich psovodov žandárstva pre výkon služby.

V deň vyhlásenia Slovenského národného povstania 29. 08. 1944 sa so skupinou psovodov a so svojím osobným priateľom a druhom v zbrani vrchným strážmajstrom Františkom Križanom zapojil do Slovenského národného povstania a bol im pridelený úsek pri obci Gajdel – ( v súčasnosti Kľačno okres Prievidza). V ostatnom čase počas bojov sa presunul k obci Klastava – ( v súčasnosti časť obce Baďan okres Banská Štiavnica ), kde bola evakuovaná aj jeho rodina manželka Rozália a dcéry Anna a Juliana.

Počas bojov bol 6. 1. 1945 vážne zranený keď sa medzi obcami Klastava a Ladzany zúčastnil na odstraňovaní nastražených mín na ceste, výbuch delostreleckej míny mu spôsobil vážne poranenie žalúdka z ktorého mu museli neskôr časť amputovať, na ľavé ucho ohluchol a na ľavé oko dočasne oslepol.

Už počas pôsobenia Jána Magála, v Slovenskom národnom povstaní bol na neho za túto činnosť vydaný zatykač a bol kriminalizovaný.

Po skončení II. svetovej vojny bol Ján Magál rehabilitovaný a ocenený štátnym vyznamenaním „Rad SNP II. triedy“. Následne bol dňa 1. 6. 1947 povýšený do hodnosti nadporučíka a zaradený na sekciu národnej bezpečnosti Povereníctve vnútra v Bratislave, kde mal na starosti kynológiu. Od 7. 7. 1947 do 30. 9. 1947 absolvoval úspešne školu pre výcvik výkonných dôstojníkov. V roku 1949 bol poverený založením Výcvikového strediska služobných psov VB v Bratislave – Mlynskej doline 551. Nadporučík Ján Magál bol vymenovaný do funkcie veliteľa tohto výcvikového strediska a jeho zástupcom a zároveň inštruktorom bol vymenovaný vrchný strážmajster František Križan. Ján Magál počas svojho pôsobenia vo výcvikovom stredisku úzko spolupracoval aj s niekdajším ústredným poradcom chovu nemeckých ovčiakov na Slovensku štábnym, neskôr vrchným strážmajstrom, a napokon poručíkom Jozefom Režným, ktorý bol vo výcvikovom stredisku zaradený v rôznych funkciách.

Ján Magál pôsobil v kynológii až do sklonku svojho života, bol považovaný za veľmi húževnatého a erudovaného človeka, s výbornými praktickými aj teoretickými skúsenosťami, predovšetkým v oblasti služobnej kynológie.

V roku 1946 zorganizoval v Bratislave prvú schôdzku slovenských kynológov, ktorá sa konala v bratislavskej „Redute“. Zúčastnili sa na nej Dr. Ladislav Landau, Dr. Imrich Toper, Koloman Slimák, Štefan Herz, vrchný strážmajster František Križan a Pavol Lupták z Vrakune – (chovateľská stanica nemeckých ovčiakov Mit-Šah). Na schôdzke vypracovali štatút pre kynologickú činnosť, chov a výcvik služobných psov na Slovensku, v organizácii nazvanej „Spolok chovateľov ušľachtilých psov“, so sídlom v Bratislave. Štatút organizácie schválilo Povereníctvo vnútra. Členovia tohto spolku založili vlastnú plemennú knihu so skratkou SCHUP, so sídlom v Bratislave. V nasledujúcom období Ján Magál založil prvý organizovaný klub kynológov s názvom „Spolok chovateľov a športový klub psov služobných plemien v Bratislave“.

Dňom 31. 7. 1950 bol zaradený do trvalej výslužby a zároveň oslobodený od výkonu v činnej službe v Zbore národnej bezpečnosti. Npor. Ján Magál zomrel v roku 1969 vo veku 71 rokov. Dnes však môžeme s určitosťou povedať, že patril medzi najvýznamnejšie kynologické osobnosti, ktoré položili základ nielen služobnej, ale aj organizovanej slovenskej civilnej kynológie.

Na jeho počesť organizovalo bratislavské zväzarmovské cvičisko MO-1, známe ako „Jednotka“, každoročne súťaž služobných psov „Memoriál Jána Magála“, na ktorej sa zúčastňovali všetci významní cvičitelia psov.