1. Metodika výcviku Obedience – časť 1: Úvod do Obedience

Obedience je šport, ktorý sa na Slovensku oficiálne zaradil do športovej kynológie v roku 2008, kedy Predsedníctvo Zväzu športovej kynológie SR schválilo skúšobný poriadok. Dvojročná história potvrdzuje, že táto pohybová aktivita, ktorá je vhodná pre všetky plemená, našla svojich priaznivcov aj na Slovensku. Avšak snaha cvičiť a posunúť sa ďalej mnohokrát stroskotáva na tom, že psovodi nevedia spôsob ako naučiť psa cvik. V snahe pomôcť rozvoju Obedience prinášame seriál o metodike výcviku. V desiatich na seba nadväzujúcich častiach sa budeme zaoberať podstatou cvikov, ich správnym predvedením a najčastejšími chybami, ktoré majú vplyv na bodové ohodnotenie dvojice. Základné zásady uplatňované vo všetkých cvikoch, ktoré vyžaduje skúšobný poriadok, budú vysvetlené hneď na začiatku. Takže v cvikoch nasledujúcich už nebudú opakované, avšak treba ich v predvádzaní cvikov dodržiavať.

Hlavnou podstatou Obedience je harmonické, rýchle a presné predvedenie cvikov v jednom celku. Základným predpokladom dobre predvedenej Obedience je zohratá cvičiaca dvojica, ktorú tvorí psovod a pes. Dôraz v hodnotení sa kladie na precíznosť cvičenia, ochotu psa radostne plniť príkazy a jeho schopnosť pracovať vo vzdialenosti od psovoda. Zo spoločného cvičenia by mala vyžarovať energia a celkovo by dvojica mala predviesť dobrý vzájomný vzťah.

Po prvý raz sa Obedience predstavila ako doplnkový program svetovej výstavy psov Cruft´s v Anglicku. Odtiaľ sa v modifikovanej podobe veľmi rýchlo rozšírila najprv do Škandinávie a potom do ďalších krajín Európy. Medzinárodná kynologická federácia (FCI) združujúca národné kynologické organizácie krajín z celého sveta prevzala pravidlá pretekov Obedience pre najvyššiu triedu OB 3 zo Švédska v roku 1990. Týmto krokom bola Obedience oficiálne uznaná za šport, ktorý je organizovaný na najvyššej úrovni – Majstrovstvá sveta, avšak zatiaľ iba pre najvyššiu triedu OB3.

Pravidlá pre nižšie triedy si každá krajina určuje sama, preto sa v národných skúšobných poriadkoch objavujú odlišnosti. Tieto odlišnosti plánuje FCI odstrániť vypracovaním skúšobných pravidiel pre všetky triedy Obedience podobne ako je to napr. v IPO – v pravidlách pre medzinárodné skúšky pracovných psov a psov stopárov. Tzn. že by boli vypracované medzinárodné postupy predvedenia a hodnotenia cvikov pre triedy OB1, OB2, OB3. Proces zjednotenia medzinárodných skúšobných pravidiel Obedience všetkých tried by mal byť ukončený v roku 2011.

Obedience je tréning nielen tela, ale aj mysle psa aj psovoda. Medzinárodná trieda OB 3 pozostáva z 10 cvikov. Prvé dva sú skupinové a vykonávajú sa bez prítomnosti psovoda: odloženie v sede v skupine a odloženie v ľahu v skupine s vyrušením. Ostatné cviky sa predvádzajú inpiduálne: chôdza pri nohe bez vôdzky, odloženie do stoja, sedu, ľahu vo štvorci 8 x 8 metrov, privolanie s medzipovelmi stoj a ľahni, vyslanie do štvorca 3 x 3 m so zastavením pri kuželi, riadený aport prinášaný zľava alebo sprava s medzizastavením pri kuželi, aportovanie kovovej činky cez prekážku, identifikácia dreveného predmetu psovoda zo šiestich uložených na zemi, ovládateľnosť psa na vzdialenosť 15 metrov.

Pre Obedience je charakteristické, že psovod vykonáva cviky na základe inštrukcií stewarda, ktorého postavenie je nezastupiteľné. Steward je osoba, ktorá spoluzodpovedá za usporiadanie a priebeh akcie Obedience, upravuje cvičebnú plochu, počas celého trvania preteku alebo skúšky naviguje dvojicu na cvičebnej ploche podľa určeného poradia vykonávania cvikov, po ukončení skúšky porovnáva správnosť zápisov vo výkonnostných knižkách s hodnotiacimi listami rozhodcu. Počet stewardov je určený podľa rozsahu a významu akcie. Napríklad na akciách medzinárodného významu, kde každý cvik posudzujú viacerí rozhodcovia, je ideálne, ak počet stewardov je adekvátny počtu rozhodcov – najmenej 1:1. Ak je počet stewardov vyšší ako jeden, je menovaný hlavný steward. Každý cvik začína otázkou, či je dvojica pripravená a končí slovami: „Cvik ukončený“.

Akonáhle pretekár slovne potvrdí, že je pripravený vykonať cvik, rozhodca začína hodnotiť. Každý cvik sa hodnotí bodovou stupnicou od 5 do 10 bodov s polbodovým rozpätím, pričom bodový zisk sa vynásobí príslušným koeficientom, ktorého výška závisí od náročnosti cvičenia. V určitých prípadoch rozhodca môže prideliť aj nulu, žltú alebo červenú kartu. Červená karta znamená diskvalifikáciu a stratu všetkých nazbieraných bodov. Body 1 až 4,5 sa v Obedience neprideľujú.

Cviky Obedience by mali byť vykonané v zmysle pravidiel a postupov určených skúšobným poriadkom. Počas cvičenia, a to ani v tréningu pred pretekom, psovod nesmie na cvičebnej ploche používať pamlsky. Všetky cviky začínajú a končia so psom pri nohe psovoda. Medzi cvikmi sa pes nesmie vzďaľovať od psovoda a taktiež nesmie dochádzať k prehnaným pochvalám a hrám. Pes môže byť medzi cvikmi iba krátko pochválený. Pred začiatkom ďalšieho cviku a pochvalou za vykonaný cvik musí byť zreteľný časový odstup, najmenej 3 sekundy. Počas cvičenia nie je dovolené dotýkať sa psa, hladkať ho, alebo prejavovať mu iné formy povzbudzovania. Chyby psovoda sú penalizované prísnejšie ako chyby psa. Za chybu sa považuje aj to, keď pes počas cvičenia intenzívne kňučí, šteká alebo zňucháva okolo seba v odložení.

V Obedience si znenie vydaných povelov psovod volí sám, tzn. psovodi nemusia používať tie isté slová na vydanie povelu k vykonaniu činnosti psa, avšak čo je veľmi dôležité, vydané povely nesmú prekročiť povolený počet určený skúšobným poriadkom. Posunkový povel je možné vydať iba pri cvikoch, kde je pes vysielaný do strán a pri cviku 10 Ovládateľnosť na diaľku.

Je jasné, že spôsobov, ktorými je možné psa naučiť cvik je niekoľko. Nie je možné ich všetky prezentovať, rovnako ako nie je možné naformulovať jednotnú metodiku výcviku, ktorá by platila pre všetkých psov. Rada by som poznamenala, že každý pes je inpiduálny, živý tvor. Má svoje potreby, pocity a tak isto ako všetko živé aj on vníma a cíti. Pri výcviku vezmite v úvahu charakterové črty plemena, tiež fázy učenia a nutné prestávky na zapamätanie si jednotlivých častí cviku. V procese učenia cvičte krátko, buďte dôslední, odmeňujte iba dobre vykonaný cvik, neodmeňujte chyby. Zvoľte odmenu, za ktorú je pes reálne ochotný cvičiť, odmenu, ktorú skutočne chce. Uvedomte si, že každý začiatok je ťažký. Neporovnávajte vášho psa sa s inými psami. Čo ak chyba nie je vo vašom psovi? Rozmýšľajte o výcviku, snažte sa spoločne strávené chvíle v tréningu spríjemniť sebe aj vášmu štvornohému priateľovi. Cvičte iba keď ste v dobrej pohode, vašu nervozitu a napätie pes rýchlo rozpozná. Želám Vám veľa pekných chvíľ s Obedience.

Ingrid Tkáčová
zástupca SR pre Obedience v pracovnej komisii FCI
výcvikárka Obedience Kynologického klubu
Staré ihrisko Bratislava