Zopár slov o figurantoch

Poznanie, že kvalitný figurant vypracuje psa aj s neskúseným psovodom na špičkové výkony, ale špičkový psovod, ak nemá figuranta patričnej kvality, výborné výkony nedosiahne, je všeobecne známe. Dôležitosť tohto faktu dokumentuje aj odchod kvalitného figuranta z klubu, ktorý po doterajších špičkových výsledkoch začne v obranách „upadať“.

Okrem dôležitých predispozícii, ako je atletická postava, telesná sila, vyrovnaná povaha, pohyblivosť, sú dôležité i charakterové vlastnosti, prirodzená inteligencia a danosť, ktorá figurantovi pomáha v desatine sekundy vyhodnotiť situáciu a adekvátne zareagovať tak, aby správna reakcia znamenala pozitívny posun v tréningovom procese.

Výchova dobrého figuranta trvá aj pri talente roky a často je jeho práca nedocenená – nemyslím tým len finančne, ale aj morálne. Pre začínajúcich adeptov, ktorí majú spomínané predpoklady, existuje zásada vždy začínať kvalitnou rozcvičkou, lebo aj jej malé podcenenie môže mať nepríjemné následky. Skôr než začnete pracovať so psom na rukáve, naučte sa pohyby – t.j. odchyt na priamo a vľavo i v pravo s ukročením bez psa, najlepšie pred zrkadlom. Krokové variácie posun so psom priamo a do strán je tiež najlepšie zvládnuť len s rukávom, bez psa.

Nápomocné je študovať videá z vrcholových športových podujatí, vybrať si štýl niektorého zo špičkových figurantov, ktorý nám je najbližší, a snažiť sa osvojiť si ho. V tomto smere máme obrovskú výhodu, lebo práve výkony našich figurantov na posledných majstrovstvách sveta WUSV v Bratislave 2007, ale aj na ďalších významných pretekoch, boli ozajstnou ozdobou celého podujatia.

Je dobré po dohode vycestovať za špičkovým figurantom a pozorovať a absolvovať spoločný tréning. Dôležitou časťou je po dobrej príprave „predať“ svoj výkon na skúškach a neskôr na súťažiach, vedieť rozvrhnúť svoj výkon tak, aby každý pes bol „odfigurovaný“ a preverený zhruba rovnou intenzitou a dynamikou, s približne rovnakým počtom krokov, silou úderov – tak, aby rozhodca, ale aj diváci mali možnosť vidieť rozdiel v kvalite psov na obrane.

Treba mať na mysli, že obranu pes chápe ako „lov koristi“. Pri tréningu sa figurant musí snažiť vyprovokovať psa k akcii svojím pohybom, nie len pleskaním bičom. Bič sa nepoužíva pri žiadnych skúškach, ani súťažiach, a preto pri jeho absencii môže jeho použitie psovi chýbať. Bič podľa môjho názoru je prostriedok na vyšperkovanie výkonu, a to najmä u menej vzrušivých psov. U psov s vysokou hladinou vzruchu je bič skôr na škodu, pes sa „pretáča“ a môže nastať problém pri pustení, dostrážení a celkovo s ovládateľnosťou.

Figurant musí byť dobre pohyblivý, vedieť, kedy má na psa zatlačiť, kedy zatiahnuť rukáv s citom, tak ako keď chce psovi „korisť“ uniknúť. Pohyb rukávom by sa mal prevádzať vo vodorovnej, resp. zvislej polohe tak, aby nedošlo k „zalomeniu“ hlavy, resp. krku, alebo k inému pre psa bolestivému zásahu.

Každý pes má svoj štýl boja, ten musí figurant pri tréningu zistiť a snažiť sa rozvíjať aktivitu psa tak, aby sa ihneď po zákuse snažil si rukáva zastaviť, resp. uloviť. To musí mať na zreteli každý figurant, ktorý psa trénuje. Pasívne vláčenie je tiež potrebné, aby sa pes naučil krokovým variáciám, ale skôr na kratšie vzdialenosti, ktoré sú kombinované s tlakom, náhlou zmenou smeru, ale i s otočkou, povolením rukávu za chrbát figuranta a pomalým ťahom naspäť. To všetko v nasadení, primeranej rýchlosti – tak, aby pes nemohol rukáv ani minimálne prehryzávať. Všetko je potrebné vytvárať v plnom zákuse a maximálnom boji. U pasívnych psov sa dá aktivita zvýšiť zdvihnutím rukávu do výšky ramien, pomalým znižovaním a odtláčaním predných končatín palicou. Pri minimálnom zatiahnutí psa je treba povoľovať rukáv a posúvať sa smerom k psovi. V začiatkoch je dobré, ak figurant so psom komunikuje aj slovne, t. j. pri pevnom a silnom zákuse s masívnym ťahom psa pochváliť a vedieť ho pri enormnom zatiahnutí odmeniť nielen slovne, ale aj vypustením rukávu, ktorý si odnáša s ľahkým odchodovým úderom palice.

Pri prehryzávaní je potrebné pokarhať psa slovne, napr. slovíčkom „nie“, prudko pritom zatiahnuť rukáv, ale ihneď po oprave psa pochváliť, napríklad slovami „áno“, „to je dobre“, a tak vytvoriť kontrast medzi žiaducou a nežiaducou prácou psa na obrane. Tento systém by sa mal aplikovať pri všetkých etapách nácviku na obrane, revírom začínajúc a posledným zákusom končiac.

Veľký dôraz je nutné klásť na intenzitu, ale tiež smerovanie úderov, ktoré by mali byť preverením charakterových vlastností a odolnosti psa. Oboje sú dôležité nielen na skúšky a súťaže, ale systém preverenia je dôležitý aj pre ďalšie použitie jednotlivých jedincov v chove. Skúšobný poriadok jasne definuje, že smerovanie úderov má byť vedené na časť od kohútika po bedrá a po bočných stranách hrudníka. Podľa možnosti tak, aby bol úder smerovaný kolmo na psa tak, aby neboli zasiahnuté slabiny, brucho, prípadne iné citlivé časti tela. Intenzita úderu má byť primeraná, ale vždy len palicou, ktorej pevná časť je potiahnutá molitanom a kožou. Intenzitu úderov pri výkonoch skúšobného psa na súťažiach usmerňuje rozhodca. Rozhodne nemá ísť o vybíjanie si sily na figurantovi, ktoré môže negatívne ovplyvniť najmä mladé perspektívne jedince.

Ako som na začiatku uviedol, práca figurantov je nedocenená. Záťaž, ktorú znáša pri tréningu a súťažiach, je na hranici zdravotných noriem. Preto si ich musíme viac vážiť a oceňovať, najme morálne.

Ján Sudimák