(*1939 – †2011)

chovateľ, rozhodca výkonu a posudzovateľ exteriéru plemena nemecký ovčiak

Do kynológie vstúpil trochu netradične v roku 1951. Chcel byť leteckým modelárom, ale keďže v Hodruši Hámroch nemali modelársky krúžok, predseda Zväzarmu mu navrhol, aby chodil do kynologického klubu a na začiatok mu ponúkol na cvičenie psov závodnej stráže podniku Sandrik. Jeho prvým inštruktorom bol pán Šimon Palaj z Novej Bane, ktorý bol absolventom I. kurzu inštruktorov a výcvikárov v Grabštejne.
(foto archív mjr. v. v. Františka Rosíka)

V roku 1953 Eugen Richnovský ako štrnásťročný absolvoval v Grabštejne III. dvojtýždňový kurz psovodov a inštruktorov Zväzarmu. Výcvikový kurz viedli páni Ján Skuhrovský (výcvik poslušnosti), mjr. Jozef Štúla (pachové práce) a kpt. František Vokoun (obranné práce).

Medzi psov, o ktorých Eugen Richnovský nikdy nezabudol rozprávať, patrila sučka nemeckého ovčiaka TÁŇA SNB:
„Bolo to jedno mimoriadne inteligentné a chápavé zviera. Na skúškach v Bojniciach jej rozhodca, pán Ján Bačík z Bytče, zadal na pachových prácach rovných sto bodov. Podobne sa o nej a o jej povahových schopnostiach vyjadril aj MVDr. Daniel Stanko na bonitácii v Topoľčanoch. Žiaľ, exteriérovo bola len dobrá…“ (Eugen Richnovský – Noviny kynológov 1-2/2010)

V roku 1958 Eugen Richnovský nastúpil základnú vojenskú službu do Nového Jičína a po absolvovaní poddôstojníckej školy bol prevelený do Klatov. Nebol však zaradený ku psovodom, a tak v oboch mestách navštevoval miestne kynologické kluby.

Po návrate z vojenskej základnej služby požiadal o pridelenie chráneného názvu chovateľskej stanice „z Richnovského dvora“ a odchoval viacero úspešných psov, ktorí pôsobili v chove nemeckého ovčiaka na Slovensku, ale aj v zahraničí. Medzi tých najúspešnejších určite patrili SYRT, SIX, SAGA, HANS, HAGA, URT, XIRA a ORSI z Richnovského dvora.

Eugen Richnovský pôsobil ako rozhodca z výkonu, ale aj ako rozhodca pre posudzovanie exteriéru nemeckých ovčiakov. Veľmi úzko spolupracoval s bezpečnostnými zložkami, predovšetkým so ZNB, konkrétne s pánom kpt. Štefanom Jančárom, pplk. Karolom Kadlečovičom, kpt. Mikulášom Hamrákom, kpt. Jánom Vicianom, ale aj ďalšími kynológmi, až po okresnú úroveň. V rámci vtedajšej Pohraničnej stráže spolupracoval najmä s bratislavským brigádnym kynológom mjr. Františkom Rosíkom, kynológom Hlavnej správy Pohraničnej stráže pplk. Ing. Karlom Hartlom a veliteľom Chovnej stanice PS npor. Jánom Gabrišom. Ich spolupráca spočívala predovšetkým pri šľachtení plemena Československý vlčiak.

„S Evženom sme veľmi úzko spolupracovali, umiestňovali sme uňho takzvané reverzné sučky československých vlčiakov, s ktorými odchoval niekoľko šteniat. Jedno z týchto šteniat, Dar z PS po Lordovi z PS, neskôr slúžilo ako služobný pes na Obvodnom oddelení Verejnej bezpečnosti v Lučenci. V rámci chovu a šľachtenia tohto plemena sa Evžen zúčastnil aj na prvom zvode československých vlčiakov v roku 1982 na Zochovej chate pri Modre a delegovali sme ho aj na ustanovujúcu schôdzu Klubu československého vlčiaka v Brne.“

Jedny z posledných slov, ktoré pred úmrtím dňa 31. 1. 2011 Eugen Richnovský adresoval kynológom:
„Dovoľte mi popriať vám všetkým v kynológii veľa pevného zdravia a úspechov, aby ste tým pomysleným kolieskom kynológie pootočili zase ďalej“ (Eugen Richnovský NK 1-2/2010).

Preukaz o pôvode sučky Nixe z Richnovského dvora, ktorý vydal a podpísal vedúci hlavnej plemennej knihy Slovenského zväzu drobnochovateľov Dušan Barlik v roku 1973.

Eugen Richnovský diskutuje s npor. Jánom Gabrišom (archív mjr. v. v. Františka Rosíka z prvého zvodu ČSVv roku 1982 na Zochovej chate v Modre – Harmónii).